Čo je to láska?
Je láska intenzívny emocionálny pocit náklonnosť k nejakej osobe? Ako napr. materská láska, Božia láska, láska k deťom?
Alebo je to väzba k určitej osobe?
Možno je láska silný citový vzťah k veci, myšlienke a pod. (napr. láska k peniazom, láska k zdraviu, láska k prírode, láska k jedlu, láska k športu, láska k vlasti, sebaláska).
Možno áno a možno nie.
Láska ako cesta
Môžem povedať len toto, áno všetci sme na ceste a túto cestu s hrdosťou môžem nazvať „Cesta lásky“.
Čo je teda „LÁSKA“?
K vysvetleniu je možno potrebnej trocha teórie a zákonitostí ako funguje tento náš nádherný život.
Na tento svet prichádzame, aby sme zažívali v realite emócie – či už pozitívne (ako je radosť, efória a iné) – alebo negatívne (hnev, smútok a iné) a tým znižovali ODPOR-NEPRIJATIE.
Duša alebo vedomie sa prejavuje cez telo a realizuje svoj život. Učíme sa, získavame skúsenosti a tým znižujeme odpor k situáciám, k okoliu a hlavne k sebe samému. Na túto realizáciu nám slúži telo. Preto jedno bez druhého nedokáže existovať.
Historicky sa to dá definovať ako prejavenie sa najprv v nižšej forme a postupne vo vyššej forme.
Všeobecne povedané duša alebo vedomie získava skúsenosti počas životov v hmote.
Dnes tento pohyb, zmenu, vývoj nazývame „Transformácia vedomia“
Cez pocit prežívame emóciu. Táto emócia je vytvorená na základe našich postojov, zvykov návykov a presvedčení. Pozeráme sa na svet cez tzv. filter. Ak urobíme rozhodnutie, postoj v situácií a ak je toto rozhodnutie, negatívne, zlé ťažké tým prežívame emóciu cez telo a to je odpor.
Tento odpor, toto neprijatie situácie v prítomnom okamihu sme nútený prežívať dookola dovtedy, kým situáciu prijmeme „Takú aká je“. Niekedy to trvá chvíľu a niekedy, niekomu aj celý život.
Aby človek mohol ísť, vyvíjať sa, vyzdravieť, rásť je potrebné situácie prijať bez posudzovania, dávania prívlastku, či je to dobré alebo zlé, teplé alebo studené, čierne alebo biele.
A toto je láska, sebaláska, božia láska, láska k človeku….. Toto je prijatie situácií, človeka, všetkého čo sa nám deje – „Také aké je“
LÁSKA JE PRIJATIE
– v pokore a ukľudnení sa, stíšení sa v prítomnom okamihu
LÁSKA ZNAMENÁ DÁVAŤ
– dávať bez očakávania, kto neverí nemôže skutočne zažívať lásku
Napríklad ak príde človek o prácu, o partnera alebo zažije nejakú nehodu v tej chvíli prežije emóciu. To je naša prirodzenosť.
Ale zostať v tom pocite, v tej emócii, v tom neprijatí už nie je ľudská prirodzenosť. V tomto neprijatí dochádza k deštrukcii fyzického tela. U niekoho pomaličky a postupne u niekoho okamžite. Prežívame nelásku.
Na záver môžeme zhodnotiť, že ľudstvo má šancu!
Všetko je v pohybe aj my ako ľudia sa vyvíjame a prechádzame transformáciou na všetkých úrovniach či už vedomia, nevedomia alebo fyzického tela. Každý má šancu stíšiť sa, ukľudniť sa a v prítomnom okamihu nájsť pokoj, harmóniu, pokoru a zažiť v prijatí lásku. Všetci sme vlastne na ceste lásky, len každý je niekde inde na špirále vývoja.