Tento príbeh je o úplne obyčajnom človeku, o mužovi, ktorý si myslel, že neexistuje láska. Samozrejme, že veľmi dlho hľadal lásku, pozoroval ľudí okolo seba, analyzoval svoje životné skúsenosti. Skoro celý život hľadal lásku, ale nakoniec zistil, že láska neexistuje.
Kamkoľvek prišiel, každému hovoril, že láska je obyčajný výmysel básnikov či náboženstva, ktoré sa snaží ovplyvňovať slabú myseľ ľudí.
Tvrdil, že láska neexistuje, a preto ju nikto nemôže nájsť. Tento muž bol veľmi inteligentný. Prečítal mnoho kníh, študoval na najlepších univerzitách a medzi ľuďmi bol uznávaný.
- Tvrdil, že láska je ako droga. Poskytuje eufóriu ale veľmi skoro sa stane návyková.
- Tvrdil, že vzťah medzi milencami je ako vzťah medzi narkomanom a predavačom drog. Partner, ktorý má väčšiu potrebu lásky je ako narkoman a partner, ktorý ma menšiu potrebu lásky je ako predavač drog.
Predavač ovláda celý vzťah. Na každom vzťahu je to vidieť, pretože vždy je jeden, ktorý miluje a druhý, ktorý nemiluje ale len využíva partnera.
Narkoman žije v neustálom strachu, že nedostane svoju dávku lásky a bojí sa čo bude robiť ak ho partner opustí. Tento strach ho tak ovláda až si privlastňuje svojho partnera, je veľmi žiarlivý, náročný.
Predavač drog ovláda narkomana tým, že mu dáva väčšie dávky, menšie alebo žiadne dávky. Ten kto má väčšiu potrebu je nakoniec ochotný urobiť čokoľvek, aby ho partner neopustil.
- Tvrdil, že vzťah je založený na strachu a ovládaní.
A tak sa pýtal. Kde je vzájomná úcta a láska?
Mladí mladomanželia si sľúbia, že budú spolu celý život, že si bude jeden druhého ctiť a milovať v dobrom i zlom. Po čase začne jeden druhého ovládať.
Ako náhle zistia kto je závislý a kto ovládajúcim, všetka tá eufória je preč. Ich vzťah sa stane plný nenávisti a emočného jedu. Jeden druhého zraňujú, až nakoniec nevedia, kam zmizla ich láska.
Zostávajú spolu, pretože sa boja byť sami, z kritiky okolia, boja sa byť sami alebo len nechcú dospieť a prevziať zodpovednosť za vlastný život.
Ale kde je láska?
Stretal mnoho príbehov. V niektorých boli manželia, ktorí žili spolu štyridsať rokov či päťdesiat. Boli na to hrdí, že to vydržali tak dlho. Jediné čo sa však dalo povedať o týchto vzťahoch, tak to, že jeden z nich sa podriadil tomu druhému. Jeden partner sa rozhodol znášať život po boku partnera spôsobom kompromisov. Roky ustupoval na svoj vlastný úkor. Vyhral ten partner čo mal menšiu potrebu lásky a bol silnejší. Samozrejme, že zachádzali jeden s druhým ako so svojim majetkom. „Ona je moja , on je môj“.
Jedného dňa sa tento muž, hľadajúci lásku, prechádzal v parku. Prechádzajúc cez uličku ruží uvidel ženu, ktorá celá zronená úpenlivo plakala.
Spýtal sa jej „prečo plačeš?“.
Žena mu vysvetlila, že plače preto lebo neexistuje láska. Pre muža to bolo len potvrdenie toho čo celý život tvrdil.
Poprosil však ženu, nech mu vysvetlí prečo má tento názor.
A tak mu žena rozpovedala svoj príbeh, ako sa vydala ešte mladá, plná ilúzií, nádeje, že život budú zdieľať spolu. Prisahali si vernosť a založili rodinu. Ale veľmi skoro sa všetko zmenilo. Bola oddaná manželka, starala sa o rodinu, deti a domácnosť. Ale pre manžela bola dôležitá jeho práca a jeho záujmy. Prestali si vážiť jeden druhého a začali si ubližovať a nakoniec si uvedomili, že jeden druhého nemilujú. Deti však potrebovali otca a preto zostali spolu. Dnes sú už deti veľké a vôbec necíti dôvod prečo zostať spolu.
A tu je to prečo plačem, viem, že aj keby som si našla niekoho iného, nič sa nezmení, pretože láska neexistuje. Nemá zmysel hľadať niečo čo neexistuje.
Muž ju objal a povedal jej, že má pravdu, láska neexistuje.
Všetci hľadáme lásku, otvárame svoje srdcia, stávame sa zraniteľnými a nakoniec nájdeme len sebeckosť. To nám ubližuje i keď si myslíme, že nie. Nezáleží koľko máme vzťahov, všetky končia rovnako.
Muž a žena sa stali po čase priateľmi, pretože si boli veľmi podobní.
Jeden druhého si vážili a nikdy sa neurážali. Ako náhle boli spolu, boli veľmi šťastní. Nebola medzi nimi žiadna závisť ani žiarlivosť. Nemali dôvod jeden druhého ovládať. Trávili spolu veľa času a tým sa ich vzťah začal prehlbovať až jedného dňa obaja zistili, že im je smutno ak nie sú spolu.
Zistili, že im je spolu veľmi dobre, rešpektujú jeden druhého, myslenie i cítenie. Nikdy sa neprivádzajú do rozpakov a nikdy sa neotravujú, nežiarlia jeden na druhého, nezávidia si úspech.
Prišlo im, že možno láska existuje! Ale musí to byť niečo iné ako si ľudia myslia.
Po tomto rozhodnutí sa stali milencami. Bolo veľmi zaujímavé, že sa medzi nimi nič nezmenilo. Aj naďalej si vážili jeden druhého a ich láska bola stále silnejšia. Aj tie najdrobnejšie maličkosti im robili nesmiernu radosť.
Raz večer bol muž tak plný lásky, až mal pocit, že sa stal zázrak . Sledoval hviezdnu oblohu, cítil sa šťastne až sa k nemu začala približovať hviezda. Pristála mu na dlani. Pocítil ako sa hviezda stotožnila s jeho dušou. S veľkou radosťou utekal túto hviezdu položiť žene do dlane. Ale žena v tej chvíli pocítila pochybnosti. Šťastie nebolo pre ňu. Neuniesla lásku. Hviezda jej spadla na zem a rozbila sa na márne kúsky. Muž miesto toho aby prijal šťastie a lásku rozhodol sa vzdať sa jej .
Dnes chodí po svete jeden starý muž, ktorý tvrdí, že láska neexistuje. A doma na neho čaká jedna krásna stará žena, ktorá plače pre hviezdu. Pre lásku, ktorú mala jediný raz v dlani a ktorú v pochybnostiach pustila z dlane. Rozbila ju na márne kúsky.
Toto je príbeh o mužovi, ktorý neveril v lásku.
Kto urobil chybu? Uhádnete čo sa stalo?
Chybu urobil predsa muž, ktorý si myslel, že môže dať žene svoje šťastie.
Hviezda bola jeho šťastím a on si myslel, že môže dať žene svoje šťastie.
Šťastie nikdy neprichádza z vonku. Muž bol šťastný, vďaka láske, ktorá vychádzala z jeho duše a žena bola šťastná lebo láska vychádzala z jej duše. Ako náhle muž chcel urobiť ženu zodpovednou za jeho šťastie. Žena hviezdu rozbila, pretože nedokázala zodpovedať za jeho šťastie.
Nik nemôže vedieť čo si ten druhý myslí, čo cíti, nemôže poznať druhého očakávania a ani jeho sny. Môže sa len domnievať.
Ak zoberieme svoje šťastie a dáme ho do rúk partnerovi, skôr či neskôr sa určite rozbije. Za svoje šťastie je každý zodpovedný sám. Nikto nemôže zodpovedať za naše šťastie. Po sobáši očakávame, že nás ten druhý spraví šťastným. Aj keď milujeme toho druhého nekonečnou láskou, nikdy nemôžeme naplniť jeho očakávania ani predstavy. Môžeme naplniť len vlastné očakávania a niesť vlastné šťastie. Môžeme však spoločne kráčať a vlastnými pocitmi zažívať lásku.
Takto sa stáva tá najzásadnejšia chyba, ktorú robí skoro každý z nás. Zakladáme svoje šťastie na šťastí partnera.
Láska existuje! v každom z nás…….